Ľudia pozorne sledujúci vlastnú profesijnú kariéru často hľadajú odpoveď na otázku, ako často je vhodné meniť pracovné miesto. Tá však nie je jednoduchá ani jednoznačná. Ideálny časový interval je individuálna veličina a záleží od viacerých faktorov. Ak sa téme chceme venovať trochu podrobnejšie, treba povedať, že príliš časté striedanie zamestnávateľov i dlhoročné zotrvanie na jednom pracovisku má určité výhody i nevýhody.

Ak niekto rýchlo prechádza z jednej roboty do druhej, nemá k dispozícii dostatok času na to, aby poriadne spoznal obsah svojej práce a prenikol do problematiky. Neprenikne do podnikovej kultúry a už vôbec sa mu za taký krátky čas nepodarí zistiť, či sa daná práca zhoduje s jeho osobnými cieľmi a predstavami o vlastnej sebarealizácii. Netreba absolvovať najlepšie finančné kurzy, aby si človek dokázal uvedomiť hlavnú výhodu častého preskakovania medzi zamestnaniami. Je ňou rýchlejší rast finančného ohodnotenia a rýchlejší postup v kariére. Pridáva sa nadviazanie nových kontaktov, spoznanie nových prístupov, rozdielnych firemných kultúr a podobne.

Pozitívnym znakom viacročného pôsobenia na jednom a tom istom mieste je dosiahnutie vysokej odbornej úrovne v danej oblasti. Kto pracuje štyridsať rokov ako účtovník, musí sledovať všetky nové predpisy a legislatívne úpravy. Nepotrebuje nijaké špeciálne účtovnícke kurzy, a predsa dosiahne vysokú odbornosť. K negatívam takejto dlhej šnúry patrí mierne limitovaný pohľad na svet či pokles flexibility, iniciatívnosti a tvorivosti.

Zmeniť počas pracovnej kariéry veľmi výrazne sféru pôsobenia sa neodporúča. Máte v úmysle prejsť z výrobnej sféry do tvorivej? Ak sa kuchárka rozhodne pre počítačové kurzy a myslí si, že ju pripravia na povolanie poisťovacej agentky, mýli sa, to nie je kariérny postup. Lepšou voľbou je plánovaná kariéra a prikladanie kamienkov do mozaiky – podľa možnosti využiť dosiaľ získané vedomosti a skúsenosti a ďalej ich zveľaďovať. To je ten správny posun vpred.

Začiatky sú väčšinou ťažké, to každý rok po skončení školského roka na vlastnej koži pocítia čerství absolventi vysokých i stredných škôl, keď hľadajú prvé uplatnenie na trhu práce. S ich teoretickými vedomosťami to v prevažnej miere nebýva také zlé, horšie je to však s ich praktickými skúsenosťami a pracovnými návykmi. Vysoká nezamestnanosť túto situáciu ešte viac komplikuje. Práca sa hľadá čoraz ťažie, pretože na jedno voľné pracovné miesto pripadajú desiatky, neraz až stovky záujemcov. Zamestnávatelia si môžu vyberať najlepšie hrozienka z koláča a vôbec sa nemožno čudovať, že siahajú skôr po ľuďoch s praktickými skúsenosťami. Čo však majú robiť absolventi? Jedným z riešení môže byť neplatená prax, ktorú niektoré spoločnosti ponúkajú, iným odborné kurzy na rozšírenie či zdokonalenie kvalifikácie. Kurzy BOZP umožňujúce absolventom získať úzku špecializáciu v mnohých spoločnostiach vyžadovanú zákonom, môžu byť tiež správnou voľbou a cestou na získanie pracovného miesta.

Nebolo to tak dávno, keď dopyt po kvalifikovaných pracovníkoch prevládal nad ponukou na trhu práce. Zamestnávatelia potrebovali nových ľudí a pri obsadzovaní voľných pracovných miest si veľmi často vyberali aj zo skupiny čerstvých absolventov škôl. Dnes je to skôr zriedkavé a absolventi sú jednou z najohrozenejších skupín. Bez práce je v súčasnosti veľa v mnohých prípadoch kvalitných ľudí, takže zamestnávatelia si vyberajú. Získajú „hotového človeka“, ktorého nemusia zaúčať a školit a vzhľadom na znížené rozpočty ho nemusia ani zaplatiť viac ako nováčika. Túto situáciu firmy celkom logicky využívajú vo vlastný prospech. Preto je pre človeka, ktorý si hľadá zamestnanie, dôležité aj to, aby sa vedel dobre „predať“, vyzdvihnúť silné stránky a šikovne zakryť slabiny. Marketingové kurzy v tomto nepomôžu, avšak sledovať kariérne portály, informácie v knihách či manažérskych príručkách nebude na škodu. Aj pri hľadaní zamestnania platí základné pravidlo: vedieť dobre predať.